S cieľom uľahčiť užívateľom používať naše webové stránky využívame cookies. Používaním našich stránok súhlasíte s ukladaním súborov cookie na vašom počítači / zariadení. Nastavenia cookies môžete zmeniť v nastavení vášho prehliadača.

Bojnice

07.09.2019

Bojnice

Štátne sviatky nemusia byť odveci, keď si ich dopredu naplánujete.

A tak to bolo aj u nás posledný augustový predĺžený víkend. Keďže sme sa neskoro spamätali, obávala som sa ubytovania. 5 rokov dozadu, bez detí sme boli v Bojniciach v penzióne na námestí a bola to katastrofa. Celkovo ak chcete ubytovanie v Bojniciach v pešej dostupnosti pre deti, je to dosť bieda. Tak som si za telefonovala priamo do Penziónu pod Zámkom a milá slečna ma informovala, že si vlastne môžeme vybrať balík aký chceme s wellnesom, raňajky alebo večere alebo aj aj, s vlastnou postieľku alebo nie. Na bookingu to u nich vyzeralo obsadené, no vôbec to tak nebolo. Izbu sme mali mezonetovú, čo nám vyhovovalo hlavne kvôli spánku detí. Pozor ale nie je tu žiaľ klíma, čo bolo veľkým mínusom keďže teploty boli okolo 30. Inak strava aj wellnes boli v poriadku.
Poďme teda ku atrakciám? Dosť veľa som počula ako sa Bojnice zmenili za tie roky a že je tu viac atrakcií pre deti. Prvou našou zastávkou bola zoo. Boli sme tam s Filipkovou kamoškou Veronikou, takže tí dvaja mali už vlastný program. Na vstupe sa dá zakúpiť mapa zoologickej záhrady  za symbolický poplatok pre vášnivých mapožrútov ako je náš Filip. Nájdete tu zvieratá, ktoré inde na Slovensku nie sú, takže sa oplatí navštíviť ju. Je tu aj mala motýlia záhrada, všimla som si barefoot a náučný chodník pre deti, ktorý tu pred par rokmi ešte nebol, krásny výhľad na zámok a plno lákadiel pre deti.

Túto časť na zoologickej nemám veľmi rada a bola by som rada ak by úplne zmizli zo zoo. Myslím, že úplne stačí obyčajné ihrisko ak už to musí byť a občerstvenie. Skákacím hradom, rôznym kolotočom, cukrovým vatám a iným sladkostiam sa nám darí úspešne vyhýbať. Som rada, že deti chápu kvôli čomu sme do zoo prišli. Ak by som mala odpovedať na otázku ako sa Vám páčilo, tak by som určite spomenula stiesnené priestory pre zvieratá. Veľa sa však v záhrade prerába a stavajú sa nové pavilóny. Verím, že to bude po rekonštrukcii pre zvieratá lepšie, s väčšími výbehmi hlavne pre slonov a levy. Inak s kočiarom sa dostanete ku všetkým zvieratkám a chodiace deti zvládnu menší okruh po zoo peši. Do Bojníc sme prišli poobede takže v ten deň sme už nič okrem tohto nestihli. Večera a šli sme skúsiť aj wellnes.


Druhý deň sme mali tiež naplánovaný, no počasie sa rozhodlo ináč. Ráno sme najskôr šli omrknúť okolie zámku, Bojnický dvor, Dino park, vláčik na vyhliadku, no všetko bolo ešte zatvorené. O 10 hodine sme mali už rezervovanú detskú prehliadku s Bartolomejom http://www.bojnicecastle.sk/skola-sk.html
Z tej som bola ja osobne sklamaná. Slečna síce vravela o zaujímavostiach, ale úplne minimum a myslím, že by to bolo lepšie na klasickej prehliadke. Momentálne sa dá vybrať z dvoch okruhov (zámocký a galerijný) a trvajú rovnako dlho. S malými deťmi sa tu dostanete len s nosičom alebo na rukách. Chodiace batoľatá zvládnu prehliadku v pohode sami a po schodoch ich stačí preniesť. V rámci detského okruhu sa dostanete do jaskyne s netopiermi aj na najvyššiu vežu.


Pri zámku je možné vidieť ešte vystúpenie sokoliarov a vozenie na poníkoch. Tam sme neboli, keďže nikto nejavil z našej posádky záujem. Obed sme absolvovali v Bojnickom dvore. Po obednom spánku sme čakali ako sa vyčasí. Blížiaca búrka nám dávala najavo, že dnes z vyhliadkovej veže nebude nič. Bol to ale dosť problém, keďže sa chlapci od rána tešili na jazdu vláčikom. Sedieť na izbe sa nám tiež nechcelo a hotelový wellnes nás nelákal. Vzali sme odrážadlá a šli na námestie. Boli sme stále blízko ubytovania ak by ta búrka predsa len prišla. Filipkovi sme sľúbili zmrzlinu, no v Bojniciach je to ozaj problém. Väčšinou majú všade točenú a tú sme už nechceli. Pri kultúrnom dome nás zachránila malá cukráreň. Povedali sme si, že už nie sme ani tak ďaleko od múzea praveku a zatiaľ neprší, tak ideme tam. V tomto múzeu sme boli aj v roku 2014 a bolo to dosť zlé. Za tie roky nám pribudli dve deti a v tomto múzeu pribudol jeden papier s úlohami pre deti. Za správne vyplnenie dostanú cukrík. Veľmi ma ale sklamalo, že tie úlohy dávali len veľkým deťom. Náš Filipko je nie len mapožrút, ale má veľmi rád aj plnenie hocijakých úloh. Našťastie si to vie vybaviť a verím, že sa chalan na vstupe poučil. Deti, ktoré nevedia čítať majú predsa rodičov. V múzeu nájdete niekoľko tabúľ s informáciami a správnymi odpoveďami na otázky v kvíze, niekoľko replík  neandertálcov, lovecké nástroje a lebky zvierat. Celý priestor je v skale v areály Prepoštskej jaskyne, je tu veľa zelene a stromov. Nás tam zastihla očakávaná búrka a bolí sme vďační za stromy naokolo. Dalo sa však aj posedieť v krytom altánku. Kým sa počasie umúdrilo, stihli sme prejsť celú expozíciu. Kočiar a odrážadlo sme si nechali pri vstupe, ďalej sa s nimi totiž nedostanete.


Potom sme si to namierili ešte k dinosaurom na opačný koniec mesta. Tu to bolo celkom zaujímavé, keďže sa naši dvaja dinosaurov boja. Títo sa dokonca niektorí aj hýbali. Pri každom sme sa dočítali zaujímavé informácie, lebo inak tu nie je veľmi čo pozerať. Je tu ešte chodník v korunách stromov, taká menšia lanová cestička. Vhodná je tak približne od 5 rokov podľa mňa. S kočiarom sa tu taktiež nedostanete, no postrážia Vám ho pri vstupe.


Tento dlhý deň prehliadok sme po večeri ukončili na námestí. Šli sme sa pôvodne prejsť no pri kultúrnom dome sme našli vystupovať Katku Koščovú. Filipka to po chvíli omrzelo, keďže si spomenul na luk so šípmi, ktorý mal na izbe. Ten sme kúpili ešte ráno v stánku s drevenými hračkami za zámkom. Takže sme deň ukončili streľbou na mamuty (kufre) v izbe a tešili sme sa na posledný deň.


To som už bola zvedavá na Čajku v oblakoch (je ju vidieť aj z námestia, priamo nad zámkom). Dá sa tam vyviezť autom alebo na parkovisku pri kúpalisku stojí vláčik, kde kúpite spiatočný lístok. Peši je to pekná prechádzka lesom, ale s malými deťmi neodporúčam kvôli diaľke. K samotnej vyhliadkovej veži si to treba ešte vyšliapať asi 10 minút. Ak budú deti vymýšľať, môžete im sľúbiť krásne ihrisko. Náš Jurko (21 mesiacov) zvládol cestu skoro celú sám.

Cestou k veži a pod ňou je vidieť, že ešte nie je všetko dokončené. Pracuje sa ešte na lanovom parku a drevených domčekoch popri ceste. Pre deti je tu veľa preliezok, šmýkľaviek, hojdačiek, šmolkovských domčekov a drevený zámok. Najprv sme museli deti nechať sa na tomto ihrisku zahrať a až potom sme šli na samotnú vežu. Minulý rok sme absolvovali chodník korunami stromov v Ždiari a myslím, že sa mi táto Čajka v oblakoch páčila viac. Celkovo v nás zanechala dojem, že je akosi vyššie. Taktiež je cesta nahor robená nepravidelne a v Ždiari je robená v pravidelných kruhoch.

Pre odvážlivcov je tu tobogan, z ktorého sa dá spustiť úplne zhora  až nadol. Resp. až na námestie ako tvrdil Filipko. Pod vežou je občerstvenie aj zmrzlina a o 11.00 hodine tu vraj chodia šmolkovia. Tých sme žiaľ nestihli a ponáhľali sa na obed. Vláčik prišiel hneď ako sme zišli dole k parkovisku pod Čajkou. Náš výlet v Bojniciach sme ukončili obedom v penzióne Termal, ktorý môžem odporúčať všetkými 10 ak máte radi dobré jedlo.


Ak by ste si chceli Bojnice pozrieť a naplánovať na víkend, myslím že také 3 dni by mohli stačiť. Samozrejme dalo by sa ísť ešte napr. na zrekonštruované kúpalisko Čajka, vystúpenie sokoliarov alebo do Mystéria na escape room. 

M2NkMzA