Recenzia spoločenskej hry Ticho ako myška

Tak som sa rozhodla napísať vám krátku recenziu na hru Ticho ako myška, kedže máme doma škôlkara, ktorý našiel záľubu v spoločenských hrách. Filipko je veľmi rád ak sa nemusí hrať sám, nájde si nejakú obeť v rodine a ide na to do bezvedomia :) Hru si chce vždy najprv sám prezrieť a snaží sa prísť na to o čo v nej ide.

Dospelák zatiaľ prebehne rýchlo návod. Ani v tomto prípade ma nesklamal a začal syrový hrad skladať hneď sám. Ku hre patria ešte dve farebné kocky, dva zvončeky a 16 drevených palíc. Na hrad sa upevnia zvončeky po dlhých stranách, rozdelíme si palice podľa počtu hráčov a ideme na to.

Podľa návodu začína hráč, ktorý je najväčšia žalobaba :D alebo najmladší hráč. Takže u nás to bolo jednoznačné. Hádže sa oboma farebnými kockami, aby sme vedeli cez ktoré dva farebné otvory máme posúvať paličky.
S touto hrou si deti precvičia jemnú motoriku, koordináciu očí s rukami, otestujú svoj sluch a šikovnosť. Cieľom hry je zasunúť čo najviac drevených paličiek do syrového hradu bez toho, aby zvonček zazvonil. Iba ten, kto je schopný paličku zasunúť bez zazvonenia, ju môže nechať zasunutú. Priznávam sa, že Filip v tom nevidel zmysel keďže je súťaživý a musí mať nejaký cieľ, aby vedel kedy hra skončí.

Takže pre nás v návode chýbalo niečo typu: víťazí hráč, ktorý ako prvý zasunie všetky paličky bez zazvonenia. Hra sa nám v konečnom dôsledku páči. Je určená pre deti od 5 rokov, alebo teda podľa zručnosti dieťaťa. Náš 4 ročný sa pri nej sústredil na ten najjemnejší zvuk zvončeka a pomaličky zasúval paličky, aby teda nemusel vziať svoju paličku naspäť.

Na fotkách môžete vidieť, že sme si precvičili nielen jemnú motoriku, ale aj tu hrubú s menším. Jurko musí zase mať a robiť všetko čo aj jeho starší brat. U nás si táto hra našla svoje miesto a verím, že sa k nej budeme vracať s oboma chlapcami.